Škrečok poľný                                                                                                                                  

 Tento hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-30 cm a jeho váha je asi 200 až 500g.Môžeme o ňom povedať,že patrí medzi najväčšie hlodavce.Charakteristické je preňho jeho pestré sfarbenie.Koncom augusta  upadajú škrečky poľné do zimného spánku,ktorý je však  prerušovaný ,aby sa mohli najesť zo svojich zásob.Napriek nim však škrečok stráca cez zimu asi tretinu svojej celkovej hmotnosti.Samičke sa rodí 4-12 mláďat ,no tento počet  veľmi rýchlo klesá.Aj preto je škrečok poľný  vyhlásený za chránený druh !

Škrečok zlatý

Krátka história škrečka zlatého

V  roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý.  Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie:   Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími  domácimi miláčikmi aj v Európe.

Opis škrečka zlatého
Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín.

Škrečok džungarský

Myslím si, že škrečok zlatý má v škrečkovi džungarskom veľkú konkurenciu. V posledných rokoch začína byť totižto tento hlodavček veľmi rozšírený v obchodoch, čiže aj v domácnostiach.
Vďaka jeho 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého, sú to približne 2-3 roky.
Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbuje do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Má bielu, prípadne svetlosivú farbu s tmavším pásom.
 Oba poddruhy škrečka džungarského sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. Živí sa nielen semenami, ale požiera i rozličný hmyz a húsenice.
V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé no už na 10.deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungarské upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu. Ak je jej dosť voda nie je  potrebná.

Škrečok Roborovského

Škrečok čínsky

Patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8-12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25-106mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungarských škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Dĺžka života je približne ako u škrečka zlatého, 2-3,5 roka.
Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva z jednoduchých dierach. Živý sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu.