Úvodom Vás zavediem na jedno nahliadnutie do okienka spisovnej slovenčiny. Podľa jej
pravidiel sa od určitého času na označenie hlodavca v zlatohnedom kožuchu nepoužíva
slovo škrečok, ale chrčok. Bojujem o čistotu jazyka, ale tentoraz som sa vzbúrila. Som
chovateľka a možno, budúca Zoologička, ktorá má živé tvory nadovšetko rada, preto
mi predstava zvieraťa škrečiaceho bude vždy bližšia ako predstava zvieraťa chrčiaceho.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla naďalej používať slovo škrečok.

Škrečkovia sú veľmi mrštní a majú veľmi vynaliezavé spôsoby v úteku. Majú tiež dosť
rýchle nožky, aj keď ich majú veľmi krátke. Škrečkovia si schovávajú potravu v tvz. l
ícnych torbách,ktoré sú schopné vziať až polovicu ich vlastnej váhy. Sú to veľmi čulé
nočné zvieratká. Pokiaľsi s nimi budete chcieť hrať, najlepší čas je večer. U Nás patrí k najobľúbejnejším škrečkom - škrečok Sýrsky inak nazývaný Zlatý. Aj keď jeho názov
klame, má tento druh škrečka všelijakézafarbenia. Škrečok Sýrsky/Zlatý žije v púsťiach
a polopúšťiach Malej Ázie. V roku 1930 ho objavil profesor Aharoni, ktorému sa
podarilo odchovať štyri zvieratká, z ktorých pochádzajú všetci škrečkovia, ktoré dnes
človek chová. Škrečky, ktoré chováme v nevykurovanej miestnosti, v zime upadajú do
zimného spánku.